faffasfsafs

Očami zosnulých - Prológ

23. april 2017 at 21:18 | Sarah |  Očami zosnulých
Chladný ranný vánok sa mi premáva spomedzi vlasov a v hlave sa mi vŕtajú nostalgické spomienky a myšlienky bez žiadnej
známky šťastia, či rozumnej odpovede na moje otázky, ktoré si kladiem každý deň. Prechádzam sa po chodníku zapadaným
farebným lístím. Myslím na to zas. Spoza vlasov, ktoré mi zakrývajú hnedé pramene vlasov, sledujem jeho kroky. Sledujem ich iba ja. Vidím ich iba ja. Prenasledujem ich celou cestou až kým sa nedostanem domov.



Pomaly som kráčala hore schodmi na našu ulicu. Bývam asi 5 minút od obchodu, do ktorého ma poslala mama po čerstvo napečené pečivo na raňajky. Od domu mi zostávalo niekoľko metrov, no v polceste som sa zastavila a poobzerala. Pre istotu.
či ho nestretnem zase. Niekedy sa cítim ako naprostý psychopat. Teda pokiaľ ním naozaj niesom, čo je relatívne celkom aj dosť možné. Keď som bola pred domom,
z vrecka som si vytiahla farebné kľúče, odomkla a vošla na chodbu.
Na chodbe stála mama, s rukami v bok a uprene na mňa hľadela svojím nazlosteným pohľadom.
"Čo ti to tak trvalo?" vybehla na mňa v svetlo ružovom župane a s nahnevaným výrazom v tvári.
"Bola dlhá rada, kľud je nedeľa ráno, nie si jediná ktorá ráno potrebuje čerstvo napečený chlieb." S kľudom som jej podala tašku s nákupom a vybehla hore do izby.
V našej dedine bol jeden jediný obchod a všetci z okolia sa ráno hrnuli rovno k pečivu, nech je rada že jej tam vôbec niečo zostalo! Posadila som sa na posteľ a uprela pohľad na zarámovanú fotku. Už sa mi pri nej nehrnú slzy do očí ako kedysi, ale stále ma znepokojuje. Na fotke som ja, môj priateľ a kocúr, ktorého som od neho dostala na naše tretie výročie. Mama kocúra v dome nechcela, vraj to bude robiť veľký bordel a tak. Nakoniec som ju presvedčila ale budem ho musieť mať na zodpovednosti ja..iba ja. Čo sa týka granúl a upratovanie neporiadku čo z neho vyjde je pre mňa maličkosť. Je to aj tak jediný najrozumnejší tvor z rodiny a spomienka, ktorá mi Patrika pripomína. Nie že by ma nechal alebo čo, viem že to nechcel no ale aj tak stále cítim že je so mnou, aj keď už nie je medzi nami.
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement