faffasfsafs

August 2017

Výzvy, ktoré menia život. Výzva, ktorá zmenila ten môj

31. august 2017 at 2:00 | Sarah |  Diary
Mám taký pocit že sa so mnou poslednou dobou niečo deje. Nemám tušenia či to je zo stresu alebo pubertou. Hlavou sa mi prebíjajú rôzne myšlienky a mám taký pocit že to nieje v poriadku. Denne sa cítim dezorientovaná. Niečo ako krátkodobý stav z nejakej drogy alebo čo, ale pociťujem to denne asi tak často že to pomaly nevnímam. Posledného polroka sa bojím zaspávať. Bojím sa snov, ktoré sú až moc živé a prebúravajú sa realitou. Deň mi uteká tak rýchlo. Ani sa poriadne nezobudím a už zase ležím večer v posteli s myšlienkou na to ako sa bojím zaspať.

Nemyslite si že to tu mám ako vylievačky mojich polo odumretých mozgových buniek, ale keď píšem tak sa mi hlavou sa mi brodia myšlienky a nápady na vysvetlenie. Nezasekávam sa. Proste píšem. To čo pociťujem. Závrate, dezorientácia, proste nazvete si to už ako chcete. Verím že nie som jediná, ktorej sa to stáva, ale nebudem sa to tu na vás pýtať.

Všetko sa začalo keď som prestala byť taká ako predtým. Kým som mala partiu normálnych ľudí, kým som si nenašla priateľa alebo kým mi život neposkytol nové výzvy a prekážky. Výzvam som podľahla. Zbytočne. Nemám taký pocit že by mi to prinieslo do života nie práve tú pozitívnejšiu stránku. Stránka na akú sa pozerám posledných 6 mesiacov.

Necítim sa vôbec dobre a ak sa tak aj stane že by som pociťovala aj tie šťastné chvíľky, musí sa na tom podrobiť aspoň jeden človek. Človek s pravou tvárou. Nie takou akú má každý jeden človek v tomto sku*venom meste. Niekto kto ma pochopí a vypočuje. Samozrejme, aby si náhodou nemyslel že som dáky blázon alebo čo.

Asi sa pýtaš, o čo tu ku#va píšem za somariny. Verím v to že 50% ľudí čo to dokázalo prečítať až dokonca ma bude považovať za psychicky narušeného človeka, ďalších 25% ma ako tak pochopí a zvyšok to nechá proste tak.

Dôležitý vzkaz

30. august 2017 at 23:45 | Sarah |  Diary
Takže, NEPOZERAJ sa na mňa ako na blázna, keď budeš toto čítať. Nemám moc času, takže sa pokúsim všetko vysvetliť, ako najrýchlejšie sa to dá. Všetci veríme že nejaký druhý "breh" existuje, že? niečo ako iná dimenzia, kam odchádzajú všetky duše zomrelých. Niečo ako portál kde čakajú ďalšie veci a výzvy.

Ja SA s istou vierou teraz obraciam k tebe a dúfam že ma vypočuješ. Si celkom v nebezpečí. Vy všetci ste! Ľudia odchádzajú na iný svet skrz ten náš, ale každá cesta má dva prúdy, ktorými sa po nej dá cestovať. Nezabúdajte na to. Pre môj svet je už neskoro a vy všetci máte šancu sa zachrániť. Keď počujete pískanie v ušiach, väčšinou to necháte tak, ako nejakú zmenu tlaku alebo na čokoľvek iného na čo sa v správach obráti.

Ale ZA týmito správami, sa nachádzajú oni. Snažia sa dostať do tvojho sveta a pretrhnúť hranicu, medzi ich svetom a tým tvojím. To je to pískanie čo počujete, oni trhajú hranicu a mieria sa so svojim vreskotom.

Preto SEBA sa pýtam, ja som to vtedy mohla ignorovať...ako som mohla byť taká slepá..ale už je neskoro. Neviem či sa vám tento vzkaz dostane pred tým, než vás začnú pozorovať v spánku a zakrádať sa za vami, čakajúc, až sa k ním otočíte chrbtom. A ja len čakám, až vás napadne si prečítať druhé slovo, v každom jednom odseku. Dobrú noc.