faffasfsafs

November 2017

Bodka.

26. november 2017 at 21:36 | Sarah
Slovo po slove, veta po vete, Príbeh po príbehu.
Dokáže byť niečo tak kurva silné že to dokáže zmeniť ľudskú psychiku po pár dňoch? Žijeme vo svete masiek. Každý má tú svoju. Pravú tvár človeka nikto nikdy nebude vidieť. Nebude cítiť pocity toho druhého. Nebude prežívať také isté pocity s niekym blýzkym. Svoju pravú tvár uvidíte vy sami, lebo vy ste jediný, ktorý sa v danom momente cíti. Len keď ste sami dokážete v sebe rozpústať vojnu pocitov. Vojnu, ktorú zastavíte len vy sami, ale čím?

Nie všetci sme taký že by sme vedeli vyriešiť každý jeden problém čo nám vpadne do života.
Problém je ako nedopísaná veta, ktorá sa v polke končí bodkou. Prečo?
Problémy sa majú riešiť, áno ale čo keď su tú ľudia, ktorým sa zlý pocitový stav proste páči?
Je to divné, áno viem ale čo keď? Mám ich pár, ale prečo to v sebe všetko udržiavam a neriešim to?
Lebo nechcem. Je to vec, ktorá ma napĺňa, dáa mi niečo to doho môjho skurveného živora a je mi dobre. Žiadny človek nebude mať taký bezproblémový život.

Hlavou mi zase blúdi veľa myšlienok a jedine ako ich dám von je to že vám sem napíšem pár slov, v ktorých zhrniem pocity môjho takzvane "života". Nechcem nikomu tĺcť do hlavy kaleráby. Viem na takéto veci sú denníky.. ale na čo mi taký súkromný denník bude, keď to môžem napísať sem? Nejde mi o to aby si o mne ľudia mysleli kokotiny, ide mi o to že práve toto je ten žáner spoznávania ľudí. Ľudí, ktorý sú k mojim myšlienkam blyžšie. Niekto kto ma chápe.

Dopíjam posledné kvapky vína a s pocitom že som do dnes ešte nič nedokázala ukončím tento "deň" bodkou.