Denné články

Fansmeeting Prešov 2018

17. july 2018 at 11:48 | Sarah
Takže, článku v ktorom popíšem aspoň trochu to čo
sa na fansmeetingu dialo a ako to aspoň z časti prebiehalo, ste sa dočkali.
Už večer deň pred meetingom som sa strachovala že nedôjdem. Kto by sa nebál, keď ma skoro
ráno vstávať ale v robote končí o jednej až druhej ráno.
Kým som sa zobudila, dala dokopy to ešte chvíľku trvalo, oči som mala zlepené dosť dobre dlho.
Najhoršia časť! Oblečenie.
Samozrejme Sára sa na takéto veci nechystá nikdy do predu, však načo.
Ako som sa dochystala, s pocitom prázdna v žalúdku som bežala na stanicu.
Neviem čo sa to so mnou deje, ale v poslednej dobe mi naozaj stačí kúsok jedla
a stačí mi to na celý deň. Áno je to tým že mám scvrknutý žalúdok, ale ako sa to
mohlo stať keď jeden deň sa prežeriem ako prasa a na druhý mám problém zjesť krajec chleba?
Dobre nevadí späť k článku.
Krásne letné počasie, jemný vánok a ľudia. Veľmi veľa ľudí a to o vlaku
ešte nehovorím.
Som rada že som našla dáke miesto na sedenie.
Úplne v poslednom vagóne, v poslednom kupé s malými deťmi, jéj.
Cestovala som z Ružomberka do Kysaku cca 2 a pol hodiny, kde som konečne narazila
na partiu kamarátov, ktorý údajne šli vlakom tiež. Samozrejme sára nemala net a do jedálenského
vozňa sa jej neráčilo pozrieť a to som sa ich naozaj snažila nájsť.
Ako som v Kysaku vystúpila z vlaku, som naozaj nevedela, ktorý z tých
všetkých vlakov, ktoré tam stáli je ten môj.
Samozrejme prví ľudia čo šli okolo sa stali mojou obeťou, takže som
sa ich hneď spýtala či idú na vlak do Prešova.
Chvíľu som šla s nimi, trochu som si v tých mojich úžasných topánkach
na 10 centimetrovej platforme a 6 centimetrovom opatku trošku pobehla.
Už pri vlaku som zastihla Tomáša, Vlada aj Juraja takže som vedela
že ten vlak bude môj.
Vo vlaku sme sa stretli, pokecali a keď sme došli do Prešova, sme hneď s menšími pochybnosťami
šli kúpiť lístok na autobus, ktorý sme samozrejme nevyužili.

Došli sme pred Eperiu.


Ako prvé sme sa šli najesť. Keďže sme mali ešte dve hodiny čas zamierili sme
na Kebab, ktorý som dojedala ešte keď som sa vracala do Ružomberka domov, ale o tom potom.
Po spoločnom "obede" sme sa snažili nájsť zvyšok hostí čo sa mali meetingu
zúčastniť. Trvalo to celkom dlhšie no nakoniec sme sa našli.
Stretnutie malo byť pred OC, ja som už bola hore a oddychovala.
(Však sára daj si tie topánky na opätku, dnes sa nenabeháš aj tak budeš iba sedieť)
Kiežby.
Keď som šla písať kamarátke ohľadom toho kde sa stretneme keď dorazí do Prešova,
ma milo prekvapili dvaja chalani s otázkou či sa so mnou môžu odfotiť.
wow. bola som prekvapená že čo :D. Samozrejme že som neodmietla, ja sa rada fotím :DD


Myslela som si že to bolo prvý a posledný krát, ale milo ma prekvapilo ešte
o mnoho viac ľudí s fotkou či podpisom.
Na to ako som si vravela že sa nenabehám som na konci meetingu nedokázala stáť na nohách.
Už v posledných minútach, keď sme sa s kamarátkou mali rozlúčiť a ísť na autobus, sme
fotili ešte miniatúru, o ktorú nás Tomáš poprosil ešte v ten deň.
Myslím si že vyšla! :D



To zistenie že na dačo takéto existuje meme, Tomáša mierne prekvapilo.

Po fotení sme sa vrátili hore do Eperie, s Kate sme sa rozlúčili a utekali na autobus :)

Som Štefan - INSTAGRAM


Mako - INSTAGRAM


Juraj - INSTAGRAM


Klarisa - INSTAGRAM


Aňa - INSTAGRAM



Domov som cestovala spolu s Vladom (INSTAGRAM), s ktorým mi tie tri hodiny
cesty ubehli strašne rýchlo! Musím uznať že už dlho som si takto
s nikým nepokecala a som rada že som spoznala kopu skvelých ľudí!

Komentáre či hate na Tomáša si vyprosujem, nadávať si môžete naň koľko chcete.
Niekomu jeho typ videí vyhovuje niekomu nie. Keby ho spoznáte myslím si že by ste hneď zmenili
názor. :) Ja sa za to s kým sa bavím nehanbím a budem ho podporovať, verím že to dotiahne ešte ďaleko!
Mimochodom ak to čítaš ešte raz Gratulujem k 60K <3 (INSTAGRAM)






Bodka.

26. november 2017 at 21:36 | Sarah
Slovo po slove, veta po vete, Príbeh po príbehu.
Dokáže byť niečo tak kurva silné že to dokáže zmeniť ľudskú psychiku po pár dňoch? Žijeme vo svete masiek. Každý má tú svoju. Pravú tvár človeka nikto nikdy nebude vidieť. Nebude cítiť pocity toho druhého. Nebude prežívať také isté pocity s niekym blýzkym. Svoju pravú tvár uvidíte vy sami, lebo vy ste jediný, ktorý sa v danom momente cíti. Len keď ste sami dokážete v sebe rozpústať vojnu pocitov. Vojnu, ktorú zastavíte len vy sami, ale čím?

Nie všetci sme taký že by sme vedeli vyriešiť každý jeden problém čo nám vpadne do života.
Problém je ako nedopísaná veta, ktorá sa v polke končí bodkou. Prečo?
Problémy sa majú riešiť, áno ale čo keď su tú ľudia, ktorým sa zlý pocitový stav proste páči?
Je to divné, áno viem ale čo keď? Mám ich pár, ale prečo to v sebe všetko udržiavam a neriešim to?
Lebo nechcem. Je to vec, ktorá ma napĺňa, dáa mi niečo to doho môjho skurveného živora a je mi dobre. Žiadny človek nebude mať taký bezproblémový život.

Hlavou mi zase blúdi veľa myšlienok a jedine ako ich dám von je to že vám sem napíšem pár slov, v ktorých zhrniem pocity môjho takzvane "života". Nechcem nikomu tĺcť do hlavy kaleráby. Viem na takéto veci sú denníky.. ale na čo mi taký súkromný denník bude, keď to môžem napísať sem? Nejde mi o to aby si o mne ľudia mysleli kokotiny, ide mi o to že práve toto je ten žáner spoznávania ľudí. Ľudí, ktorý sú k mojim myšlienkam blyžšie. Niekto kto ma chápe.

Dopíjam posledné kvapky vína a s pocitom že som do dnes ešte nič nedokázala ukončím tento "deň" bodkou.

7 typov kamarátov | The Daily Post

19. april 2017 at 15:00 | SarahJance
Každý z nás máme priateľov, ktorý sú tak trošku svojím spôsobom divní,
ale aj napriek tomu by sme ich za nič v živote nevymenili.
Tu je pár typov ..:)
girls, friends, and friendship image

continue to reading article...
 
 

Advertisement