faffasfsafs

Diary

Výzvy, ktoré menia život. Výzva, ktorá zmenila ten môj

31. august 2017 at 2:00 | Sarah
Mám taký pocit že sa so mnou poslednou dobou niečo deje. Nemám tušenia či to je zo stresu alebo pubertou. Hlavou sa mi prebíjajú rôzne myšlienky a mám taký pocit že to nieje v poriadku. Denne sa cítim dezorientovaná. Niečo ako krátkodobý stav z nejakej drogy alebo čo, ale pociťujem to denne asi tak často že to pomaly nevnímam. Posledného polroka sa bojím zaspávať. Bojím sa snov, ktoré sú až moc živé a prebúravajú sa realitou. Deň mi uteká tak rýchlo. Ani sa poriadne nezobudím a už zase ležím večer v posteli s myšlienkou na to ako sa bojím zaspať.

Nemyslite si že to tu mám ako vylievačky mojich polo odumretých mozgových buniek, ale keď píšem tak sa mi hlavou sa mi brodia myšlienky a nápady na vysvetlenie. Nezasekávam sa. Proste píšem. To čo pociťujem. Závrate, dezorientácia, proste nazvete si to už ako chcete. Verím že nie som jediná, ktorej sa to stáva, ale nebudem sa to tu na vás pýtať.

Všetko sa začalo keď som prestala byť taká ako predtým. Kým som mala partiu normálnych ľudí, kým som si nenašla priateľa alebo kým mi život neposkytol nové výzvy a prekážky. Výzvam som podľahla. Zbytočne. Nemám taký pocit že by mi to prinieslo do života nie práve tú pozitívnejšiu stránku. Stránka na akú sa pozerám posledných 6 mesiacov.

Necítim sa vôbec dobre a ak sa tak aj stane že by som pociťovala aj tie šťastné chvíľky, musí sa na tom podrobiť aspoň jeden človek. Človek s pravou tvárou. Nie takou akú má každý jeden človek v tomto sku*venom meste. Niekto kto ma pochopí a vypočuje. Samozrejme, aby si náhodou nemyslel že som dáky blázon alebo čo.

Asi sa pýtaš, o čo tu ku#va píšem za somariny. Verím v to že 50% ľudí čo to dokázalo prečítať až dokonca ma bude považovať za psychicky narušeného človeka, ďalších 25% ma ako tak pochopí a zvyšok to nechá proste tak.

Dôležitý vzkaz

30. august 2017 at 23:45 | Sarah
Takže, NEPOZERAJ sa na mňa ako na blázna, keď budeš toto čítať. Nemám moc času, takže sa pokúsim všetko vysvetliť, ako najrýchlejšie sa to dá. Všetci veríme že nejaký druhý "breh" existuje, že? niečo ako iná dimenzia, kam odchádzajú všetky duše zomrelých. Niečo ako portál kde čakajú ďalšie veci a výzvy.

Ja SA s istou vierou teraz obraciam k tebe a dúfam že ma vypočuješ. Si celkom v nebezpečí. Vy všetci ste! Ľudia odchádzajú na iný svet skrz ten náš, ale každá cesta má dva prúdy, ktorými sa po nej dá cestovať. Nezabúdajte na to. Pre môj svet je už neskoro a vy všetci máte šancu sa zachrániť. Keď počujete pískanie v ušiach, väčšinou to necháte tak, ako nejakú zmenu tlaku alebo na čokoľvek iného na čo sa v správach obráti.

Ale ZA týmito správami, sa nachádzajú oni. Snažia sa dostať do tvojho sveta a pretrhnúť hranicu, medzi ich svetom a tým tvojím. To je to pískanie čo počujete, oni trhajú hranicu a mieria sa so svojim vreskotom.

Preto SEBA sa pýtam, ja som to vtedy mohla ignorovať...ako som mohla byť taká slepá..ale už je neskoro. Neviem či sa vám tento vzkaz dostane pred tým, než vás začnú pozorovať v spánku a zakrádať sa za vami, čakajúc, až sa k ním otočíte chrbtom. A ja len čakám, až vás napadne si prečítať druhé slovo, v každom jednom odseku. Dobrú noc.

3 years | My Art 2014-2017

26. april 2017 at 13:27 | Sarah
Neviem ale považujem to ako za čistú náhodu. Tento príspevok som plánovala už včera.
A dnes sú to presne 3 roky od tej doby čo som načmárala na papier moje prvé "diela"

2014

26. 04. 2014 11 rokov
Fotka Sárči Jančiovej.

Nebojím sa priznať.

23. april 2017 at 21:55 | Sarah
Nasledujúce riadky, ktoré sa hodlám napísať nebudú pre mňa ľahké.
Pár sĺz sa mi stieklo po líci pred nemalou chvíľkou a myslím si
že si konečne uznávam chybu.
Ako som mohla byť taká sprostá?
Vravela mi.
"však ty ma raz budeš potrebovať a ja sa na teba vykašlem tak
isto ako ty na mňa"
Konečne som dostala rozum.
Pár chvíľ s ňou mi stačilo
na to aby som prišla na to o čom som v podstate skoro prišla.
O človeka, ktorý mi daroval život, ktorý sa o mňa staral a venoval mi
všetok svôj čas a lásku.
Bola jediná, ktorá mi to dokázala vyznať bez akéhokoľvek slova
či vety..
A ja som sa na ňu vykašlala a dala som prednosť niekomu, kto sa
o mňa v detstve nezaujímal a venoval mi minimum času tak isto ako aj doteraz?
Vraví sa že rodičov máme mať tak isto radi oboch.
No ja som mala radšej niekoho, kto sa mi nevenoval a zostala
pri ňom len z toho dôvodu že mám väčšiu voľnosť? že si môžem robiť čo chcem?
Možno je pravda že keby to nebolo tak ako som si pred rokom vybrala,
nespoznala by som toľko skvelých ľudí, ale načo mi to bolo
keď som ich aj tak všetkých stratila?
Bolo mi to na niečo dobré?
Nie, strata času a zbytočné hádky.
Vždy keď mi opakovala vetu že raz od nej budem niečo potrebovať alebo
že nič netrvá večne, tak som si pomyslela jediné.
A načo mi budú jej rady alebo pomoc? Veď sa dokážem
postarať sama o seba.
Somarina.
Možno že teraz od nej nepotrebujem nič.
Nepotrebujem pomoc a ani radu. Proste som len prišla na to
že by som sa k nej mohla vrátiť, alebo aspoň jej opätovať ten čas a lásku tak
isto ako to robila keď som bola malá.
Čo som robila za ten rok, keď som sa na ňu úplne
vykašlala?
Flákala sa? pila? áno
Toto mi bolo prednejšie, nejaké to flákanie než vlastná MAMA.
Bolo mi prednejšie chodiť po zábavách než byť doma, v teple a
hlavne pri nej.
Možno že si pri nej nemôžem hocikedy zapáliť alebo
nahlas púštať hudbu, mať vlastnú izbu a tak.
Ani vychádzky do deviatej mi problém nerobia, budeme mať viacej
času na seba.
Som rada že mi odpustila a že ma má rada
aj keď som taká aká som.
Som rada za to že ju mám.

22.04.17

22. april 2017 at 10:26 | Sarah
Piatok prešiel rýchlejšie ako som očakávala.
Ani som sa nenazdám a zachvýľku sa mi voľno skončí. 
Včera to nebolo nijak moc zaujímavé.
Došla som zo školy, napísala dva články a šla som po to trošku dlhej dobe
potúlať po meste. Zamierila som si to najskôr do knižnice, v nádeji že bude aspoň do 
šiestej
otvorená. Chcela som si požičať dačo dobré nech sa večer nenudím ale keďže bola
zavretá
a ja som mala ešte hodinku čas, tak som sa popozerala po kníhkupectve či tam
nenájidem niečo,
čo by mi padlo do oka.
Samozrejme bolo ta kníh na Máriu, až som skoro plakala že nie sú ani tak
drahé, len
škoda že si musím šetriť na mobil, ktorý mi pred dvoma mesiacmi ukradol jeden 
nemenovaný "kamarát", ktorý sa po tom všetkom ako mi toto spravil presťahoval do
Bratislavy.
V budúcnosti rozmýšľam že si založím vlastnú knižnicu, v podstate až keď budem mať poriadnu
brigádu.
V kníhkupectve som si aj tak nič nekúpila tak som sa teda vybrala si nachvíľku sadnúť na čaj 
a prečkať
hodinu. V metropole som stretla ďalšie dve kamarátky, ktoré som rada videla
po toľkej
dlhej dobe a samozrejme sme si mali toho aj dosť čo povedať. Furt sme 
sa rehotali ako divé a mne sa to páčilo.
Po návrate domov som tuho zaspala.
Ani som poriadne nespala celú noc mi bolo strašne zle a prevaľovala som sa
zo strany na stranu.
Dnes som hore už od pol ôsmej. Bola som si kúpiť dačo najesť, no a
samozrejme by som to
nebola ja keby nezavítam aj do novej drogérie.
No čo už so mnou..:D make-up mi je asi o niečo viac
prednejší ako knihy a mobil ..
Tak som si pokúpila len pár vecí čo v mojej izbe chýbalo.
Make-up používam len od miss sporty. Neni moc drahý a na tvár mi sadne, nešúpe sa a
ani po ňom nemám mastnú pleť.
K tomu ceruzka na obočie a ceruzka na pery od Rimmel London a 
Púder od Gabriella Salvete. Dokopy to všetko vyšlo asi 15€.

 
Stále nemám čo robiť. Mohla by som sa vrhnúť do maľovania lebo to zase 
voláko vynechávam.
Ináč na koniec  vám chcem strašne moc poďakovať za včerajšok kedže
môj blog navštívilo až neuveritelných
412 ľudí! ♥

20.4.17

20. april 2017 at 20:16 | Sarah
Konečne som doma po dlhom a prepracovanom dni!
Dneska mi to dalo naozaj zabrať.
Dobre možno nie už hneď od rána.
Trošku som si prispala a šla navštíviť zubárku, aby som sa mohla dať preobjednať.
Hold je to tak, keď sa človeku nechce ísť na telesnú.
Došla som pred budovu, kde zubárka mala ambulanciu.
Asi 10 minút som krúžila okolo aby som našla aspoň jedni odomknuté dvere, keďže sa presťahovali
bolo to o trošku ťažšie.
Paráda 10 hodín a oni na obede? okey
Vytiahla som knihu a pol hodinu som čakala kým dôjdu a konečne sa môžem preobjednať.
No má, trištvrte na jedenásť, už by som sa naozaj mala vrátiť do školy, ale nedalo mi
to nenakuknúť do zopár drogérií, len tak..chápete.
Do školy som šla dokonca aj s novo nakúpeným make-upom, ktorý mi hneď padol do oka.
Moja peňaženka sa poslednou dobou celkom dosť často prevetrávala. Okrem kartičky na obed
a čitateľského preukazu sa mi tam povaľovalo pár drobných, keďže som 6€ musela minúť v knižnici
za upomienky a členské.
Ale bolo mi to celkom jedno, bo po škole ma čakala ešte robota.
Moja úplne prvá brigáda! a navyše k tomu v podniku, ktorý som mala v meste asi najradšej.
Strekali sa steny na svetlejšiu farbu. Po dvoch hodinách
sa pozerania na unaveného pracovníka sme konečne začali robiť.
Utierať prach, zmývať zaschnutú farbu po zemi.
Dalo nám to celkom zabrať, keďže zajtra je piatok a v meste bude veľa ľudí sme sa
museli poponáhľať.

V škole to prebiehalo celkom OK.
Na angličtine sme písali, samozrejme že som napísala na jednotku ako inak :D
Hodina prešla celkom dosť rýchlo. Cez prestávku som si zase vybalila knihu a začala čítať.
Posledná 6ta hodina bola Náboženstvo. (áno chodím na cirkevnú školy)
Tam sme robili..zase nič..
So spolužiačkou sme sa na zajtra dohodli že po škole pôjdeme
do kníhkupectva a zložíme sa spolu na jednu knižku.
Jej nie moc podrobný obsah, ktorý mi spolužiačka prerozpráva za jednu minútu ma celkom zaujal.
A nebolo by od veci keby si ju kúpime spoločne a spoločne si ju aj budeme čítať.
Tiež som sa pýtala otázku že čo s knihou keď ju už dočítame? kto si ju nechá?
Napadlo ma že by sme ju mohli darovať do knižnice, kde ju určite nemajú keďže ju tam
už dosť ľudí hľadalo.
butterfly art

Konečne som po tom všetkom došla domov.
Žalúdok naplnený úžasnou pizzou po robote by si tiež potreboval trošku oddýchnuť.
V pláne mám toho ešte celkom dosť..
Učiť sa na zajtrajšiu písomku z geografie, poriadiť si izbu..no celkom dosť na to že je
osem hodín večer a ráno musím vstávať..a to som sa ešte dohodla aj von..
škoda no.
couple girl

Dnes sa mi nechcelo moc písať ohľadom nejakej témy. No nie že nechcelo ale dnes
proste nebol čas. Včera som si naplánovať príspevky proste nemala ako, lebo som
toho mala tiež celkom dosť na práci.

Ale vyzerá to tak, že keď je zajtra piatok tak sa vám môžem venovať
pokojne aj celý deň.
V pláne mám aj tak len školu a domov, napíšem a naplánujem si zopár článkov
na sobotu a opäť sa vrhnem do dočítania knihy "až keď bude mama triezva"
aby som vám sem mohla hodiť svoju recenziu.


Nejaké typy na články? :) čo by vás zaujímalo? :P

pizza

 
 

Advertisement