Témy týždňa

Nie vždy je všetko podľa našich predstáv

9. july 2018 at 17:24 | Sarah
Ták a je tu téma týždňa, o ktorej budem mať

zrejme trošku problém niečo napísať - nechcem tým povedať že

sa mi darí stále, teda skoro. Ako som predtým písala o tých plánoch a tak, je

potrebné uvedomiť si že aj keď budeme niečo plánovať tak treba rátať

aj s tým že to bude mať plusy a mínusy. Mínusov je v podstate o niečo viac,

nebudeme si klamať.



Dnes nebudem nad ničím filozofovať, predsa len toto

nie je nejaké extra téma, na ktorú by žiadalo vyvíjať

myšlienky.

Tuším že ste si naplánovali toľko vecí, ktoré chcete stihnúť do konca letných prázdnin.

Koncerty, stanovačky, festivaly, výlety, oslavy..

HH

Samozrejme aj ja ale rátam aj s tým že to všetko nepovychádza.

Čo sa týka stanovačiek, nijak sa na to nechystám.

Už minulý rok sme sa s kamarátmi dohodli že dačo takéto spravíme.

A čo z toho? samozrejme že sa nešlo, ani sa do plánovania nikto nezapojil.

Od tej doby chodím na stanovačky spontánne, keď ma niekto zavolá alebo

sa niečo také udeje min. 2 dni potom čo sa to navrhlo, vtedy je viac než 60% pravdepodobné

že sa to naozaj uskutoční.



Ale, bola som na jednej stanovačke. Vyzeralo to nádejne, krásna lúka, blízko lesa,

studne, potoka a na nebi ani obláčiku.

Nikdy neverím na počasie, ktoré mi vyskakuje v mobile.

Veď teraz malo dva dni pršať a nič. Dobre späť k téme!

Až na to že sa kamarátom nepodarilo postaviť stan, to bolo okej. Nejako sme sa už podelili,

kto bude kde spať. Až kým neprišiel večer a nezačalo popŕchať.

Slabo...trošku viac..no až kým nás nezatopilo a nezačali sme sa v stanoch

cítiť ako na kúpalisku. Všetci mokrí, polka z nás ochorela a celkovo to bola moja prvá

a najhoršia stanovačka s priateľmi.

Ale musím uznať že aj keď nám počasie nevyšlo a boli sme premočení

od hlavy až po päty, nebyť ľudí čo tam boli,


bolo by to o ničom




-------------------------------------
Čo sa týka chát a prespávačiek, tie sa uskutočnili zakaždým.

Teda..poznáte ten pocit keď máte dáku akciu..no a dohodnete sa min. pätnásti čo pôjdu na isto,

o deň vás už je len desať, tri dni pred akciou šiesti, no a nakoniec

idete len dvaja či traja?

Myslím si že poznáte.

Moja prvá chata bez rodičov síce takto našťastie nedopadla, ale

dopadla tak väčšina prespávačiek, opekačiek či chát.



Takýchto vecí som už zažila veľa a väčšinou všetko bolo tak ako sa plánovalo.

Teda pokiaľ to organizuje niekto, kto sa ani len trochu nevyzná

v plánovaní, čo, kde a ako spraviť, tak v tom nevidím zmysel.



--------------------------------------------



To či sa už niekomu nedarí v škole, práci alebo doma je v

podstate aj tak trochu jeho vina, teda podľa toho o čo sa jedná.

Väčšinou za to môže počasie, lenivosť alebo to keď

vždy všetko potrebujeme hneď, Podľa mňa sa náhliť netreba, keď budeme všetko

robiť s rozumom, pomaličky myslím si že sa väčšina vašich

plánov uskutočnia podľa vašich predstáv a očakávaní.



Životný cieľ

2. july 2018 at 12:17 | Sarah
Životný cieľ? Čo je to životný cieľ? Je len jeden? 
Je ich viac? Mám ja nejaký cieľ?
 
Dá sa vôbec za životný cieľ niečo považovať?
Stále dospievame a postupom veku sa nám menia názory,
vkus, učíme sa niečo nové.
Je vôbec možné si určiť taký cieľ, keď sami nevieme o čom
vôbec život je?
Pod pojmom "Životný cieľ" si väčšina ľudí predstaví založenie rodiny, skvele vybavená 
domácnosť, láska na celý život, prácu snov a pod. Je vôbec toto všetko nutné?
Áno je to fajn, je skvelé mať toto všetko a byť šťastný s pocitom
že sme akože "niečo veľa dokázali"
Nemám na mysli že niečo takéto je zbytočné, patrí to ale k životu. Prečo potom považovať
niečo takéto za práve ten cieľ, keď je viac než pravdepodobné, že sa vám to vyplní,
niekedy aj bez neveľkej námahy.
Za životný cieľ by som považovala skôr veci, ktoré ešte nikto nikdy nespravil alebo sa 
o to aspoň nepokúsil. Niečo nové. Niečo
originálne. 
Ja sama neviem čo chcem teraz, nie to aby som vedela aký je
môj cieľ a čo chcem ešte do
budúcna vyskúšať a robiť. Všetko to je len fikcia, ktorá sa nám
premieta v hlave a nadobúdame
tak falošné nádeje, z ktorých by sme skôr či neskôr
boli sklamaní.
Načo všetky tie sklamania? Samozrejme nemusia byť pokial si
človek verí a verí aj v tú danú vec,
ktorú by chcel zrealizovať.
 
Podľa mňa, pokiaľ človek mentálne poriadne nedospeje, nieje
vysoká pravdepodobnosť že
toho v živote veľa dokáže.
Mladí ľudia až moc často premýšľajú nad budúcnosťou. Čo bude, čo by sa stalo ak..?
Prečo to robia? Ničia a povzbudzujú tým samých seba zároveň. Ako sa má potom tak
mladý človek rozhodovať čo je dobré a čo nie, čo je správne a zase naopak.
Nerozmýšľaj nad tým, nerozmýšľaj nad budúcnosťou, nikto ju totiž predpovedať
nedokáže. Pokiaľ si sám sebou, nerozmýšľaš nad somarinami, čo bolo a čo bude,
je väčšia pravdepodobnosť že vtedy ešte len nájideš to čo je v tebe naozaj ukryté.
Stačí žiť prítomnosťou a v hlave ti nebudú blúdiť myšlienky, ktoré ťa
naprosto odrovnajú z reality.
Čím starší budeš, ty viacej si potom budeš uvedomovať že určiť si
životný cieľ nieje jednoduché, že na to prídeš neskoršie.
Možno síce nevedome, ale ani teraz nevieš či náhodou niesi aspoň
vo štvrtine svojej cesty, ku tomu niečo dokázať.
quotes, tumblr, and aesthetic image

Život v spomienkach

29. june 2018 at 15:22 | Sarah
Prečo spomíname? Je to dobré? Je to zlé?
Ako kedy. Zažívame krásne chvíľe s priateľmi, s rodinou a blízkymi. Je naozaj skvelé že si niečo také dokáže človek pamatať, ale len z časti. Nezamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo keď nad niečim rozmýšľame, tak sa do toho hneď hrnú spomienky,
tie zlé samozrejme a hlavne tie, keď sme spravili veľa chýb.
Žiadny človek nieje bezchybný. Prečo by sme mali celé dni spomínať na dobré veci, ktoré by nám v podstate nič nepriniesli, iba by nám bolo ľúto že tie pekné chvíle čo sme prežili už proste nevrátime.

AH. SORRY. Trošku nuda ja viem, je ťažké sa po roku vrátiť k písaniu článkou, ktoré by boli zaujímavé ale nie také nudné.
Tento odstavček som písala minimálne 15 minút. Zvykám si na novú klávesnicu kde sú všetky klávesi divne poukladané. Nedokážem nájsť to správne slovo, ktorým by som charakterizovala niečo čo mám momentálne na jazyku.

Mám aj ja spomienky, nieje ich veľa ale mám. Každý z nás si väčšinou pamätá len tie zlé, pri ktorých by vám dokázali opísať každý jeden detail, ktorý sa podielal na tom aby sa zaradili medzi tie, na ktoré budete myslieť najčastejšie.

Ale kde by sme boli bez zlých spomienok? Ukazujú nám tie najčastejšie chyby, ktoré sme kedysi robili a upozorňujú nás aby sme sa nepopálili znovu na tom istom. Keby myslíme stále len na to dobré, chybili by sme znovu a znovu, ničomu novému by sme sa nenaučili a na nič nové by sme neprišli.
Teda aspoň ja si to tak všetko vysvetľujem..

TT | Hlúpy ľudia

18. april 2017 at 17:35 | SarahJance
Myslím si že s niečím takým ste sa stretli už dávno.
Alebo ste sa do toho už aj stihli zapichnúť? 
No nič Téma týždňa neni na dlho tak sa na to vrhnime!

book, tumblr, and grunge image
Click here to continue
 
 

Advertisement